Revolúcia v informatike a v aplikáciách nových technológií i know-how, ako sprievodné javy dynamicky napredujúcich globalizačných posunov, prudko zasahujú celú produkčnú základňu tovarov a služieb. Ustavične sa meniace, permanentne náročnejšie požiadavky na úlohy súvisiace s riadením a zabezpečovaním prosperity podnikov, ako aj zvýšené konkurenčné tlaky, evokujú stále naliehavejšiu potrebu presadenia progresívnych metód a technológií, ktoré by mali pomáhať podnikom pri uspokojovaní potrieb ich zákazníkov. K svojmu prežitiu potrebujú organizácie informačnú infraštruktúru, ktorá umožní činiť presné rozhodnutia v reálnom čase a ktorá umožní plne sa sústrediť na spokojnosť zákazníka. [1] V posledných rokoch sa dynamicky rozvíja stratégia riadenia životného cyklu výrobku (PLM), ktorá výrazne ovplyvňuje a podmieňuje úspešnosť a konkurenčnú schopnosť firiem.
Pri pokuse o definíciu môžeme PLM na rozdiel od tradičných CAD/CAM/CAE/PDM technológií popísať ako prostredie vytvorené k spolupráci pri definovaní a riadení kritických informácií behom celého životného cyklu výrobku vrátane všetkých kľúčových procesov a naprieč celou firmou a spolupracujúcimi organizáciami. PLM umožňuje spoločnostiam zdieľať spoločné podnikové procesy a spoločné poznatky pre daný produkt, a to integráciou všetkých fáz jeho životného cyklu, od zrodu až po vyradenie. Podniky môžu takto vylepšovať svoju infraštruktúru a spoluprácu v hodnotovom reťazci a podstatne znížiť čas a náklady potrebné pri vývoji produktu. Je kompletným riešením správy všetkých údajov o produkte, procesov zmien súvisiacich s produktom, štruktúr a konfigurácií produktu a projektov vývoja produktu. PLM teda riadi a spravuje všetky informácie celého životného cyklu produktu. Zároveň je PLM základom, ktorý podporuje riadenie a automatizáciu procesov životného cyklu výrobku od prvých koncepčných aktivít až po jeho opustenie trhu, a to v kooperatívnom prostredí naprieč organizáciám a hraniciam firiem a štátov. Pre výrobcov sa stáva kritickým faktorom schopnosť využiť najnovšie technológie elektronickej komunikácie umožňujúcej dosiahnuť konkurenčné výhody. To znamená použiť ich ako bezpečné médium pre zdieľanie informácií od partnerov, dát z vývoja, marketingu, atď. – a to všetko v reálnom čase.
Užívateľ PLM môže okamžite získať všetky informácie, ktoré sú pre jeho ďalšie kroky relevantné. Pre riadenie veľkých vývojových projektov rôznych produktov má PLM prepojenie na projektový systém. Priehľadnosť vzťahov medzi zdrojmi, rozpočtami a procesmi vývoja produktu umožňuje aktívne riadenie projektov podporované workflow systémom.
PLM aplikácie, ktoré sú typicky integrované s už existujúcim ERP aplikáciami, na tejto úrovni zviditeľňujú kritické informácie a procesy za hranice vývojového oddelenia ako vnútri organizácie, tak i naprieč dodavateľsko-odberateľským reťazcom. PLM riešenie umožňuje organizáciám automatizovať, sledovať a zdieľať proces vývoja jednotlivých variant výrobkov so zákazníkmi, dodávateľmi a zamestnancami.
V podstate každý, kto prichádza na trh s nejakým výrobkom – bez ohľadu na to, či ide o malú firmu alebo rozsiahlu medzinárodnú spoločnosť – sleduje nestále sa opakujúci sled kľúčových procesov:
- Plánovanie produktu (výrobku) – zahrňuje obdobie, kedy sa zvažuje nový výrobok s ohľadom na potrebu trhu, kedy sa manažment rozhoduje do ktorého výrobku je vhodné investovať zdroje k dosiahnutiu budúcich ziskov (Product Innovation Charters – PIC).
- Vývoj produktu (výrobku) – sa sústreďuje na vývoj nových produktov (Products in Development – PID), ktoré budú bezprostredne uvedené na trh vrátane plánovaných firemných zdrojov.
- Správa produktu (výrobku) sa zameriava na už existujúce produkty (výrobky) na trhu (Products in the Market – PIM), na ich správu od uvedenia na trh, keď potrebujú podporu a servisné služby.
Pri efektívnej implementácii PLM – strategicky a takticky – je nasledovne najväčším a rozhodujúcim prínosom efektívne využitie zdrojov a schopností (znalostí) v celom podniku. V spojení s PLM stratégiou to vedie k zásadnej zmene postupného vývojového procesu na integrované riadenie životného cyklu produktu. PLM je v podstate o schopnosti vyvážiť PIC, PID a PIM tak, aby vznikol priebežný „tok“ hodnotných výrobkov prinášajúcich zisk.
Potreba efektívneho riadenia životného cyklu výrobku je daná konkurenčným tlakom a stále vzrastajúcou náročnosťou požiadaviek zákazníkov. Z tohoto pohľadu je to práve stratégia PLM, ktorá ponúka výrobcom prostredie spolupráce s obchodnými partnermi na urýchlenie uvedenia výrobku na trh, zníženie výrobných nákladov, zvýšenie kvality a v konečnom dôsledku zlepšenie spokojnosti zákazníkov.
V súvislosti s pojmom PLM rozlišujeme tiež analýzu životného cyklu – anglicky Life-cycle analysis (LCA). Vyjadruje systematický súbor procedúr používaných na celkové hodnotenie po sebe nasledujúcich vstupov a výstupov hmoty a energie v priebehu celého cyklu výroby, používania a vyraďovania určitého výrobku alebo činnosti, teda v priebehu celého jeho (jej) životného cyklu („od kolísky po hrob“). Súčasťou hodnotenia LCA je aj hodnotenie environmentálnych nákladov spojených s celým životným cyklom výrobku, resp. činnosti. Preto sa LCA považuje za jeden z účinných nástrojov politiky na ochranu životného prostredia.
Kalkulácia životného cyklu
Jedným z nástrojov pre riadenie nákladov výrobku je kalkulácia životného cyklu – anglicky Life Cycle Costing (LCC). LCC odhaduje náklady na výrobok, ktoré vzniknú v priebehu životného cyklu. Predstavuje širší pohľad na náklady výrobku, pričom okrem nákladov vznikajúcich v súvislosti s výrobou a predajom zahŕňa aj náklady vynaložené v predvýrobnej etape (náklady na výskum a vývoj, konštrukčné náklady a technologickú prípravu výroby), náklady spojené s likvidáciou následkov výroby a ďalšie náklady, ktoré sa nezahŕňajú do bežných operatívnych kalkulácií. Zároveň kalkulácia životného cyklu umožňuje zohľadniť zmeny ceny a zmeny nákladov na výrobky v priebehu celého životného cyklu výrobku.
Dôvodom pre rozvinutie tohoto kalkulačného prístupu bolo skracovanie životného cyklu výrobkov a rast nákladov súvisiacich s prípravou nového výrobku, resp. jeho stiahnutím z výroby. K hodnoteniu ziskovosti už v súčasnosti nestačí porovnanie ceny alebo výnosov z predaja daného výrobku a nákladov vznikajúcich v období výroby a predaja, ale je potrebné zohľadniť aj náklady vzniknuté v predvýrobnej etape.
LCC je možné zostavovať pred zahájením výrobného procesu, v priebehu životného cyklu a na konci životného cyklu. Pre strategické riadenie má však rozhodujúci význam LCC zostavená hlavne pred zahájením výrobného procesu spoločne s kalkuláciou cieľových nákladov. V predvýrobnej fáze je možné učiniť zásadné opatrenia vzhľadom k budúcemu vývoju nákladov a výnosov alebo prípadne rozhodnúť, či výrobok vôbec bude do výrobného programu zaradený.
Stanovenie LCC pred zahájením výroby sa opiera o nasledovné faktory:
- dĺžka životného cyklu výrobku – doba, počas ktorej sa bude výrobok vyrábať a predávať, závisí predovšetkým na úspechu výrobku na trhu, na dĺžke potrebného výskumu a vývoja, na čase, ktorý je potrebný k tomu, aby bol výrobok nahradený novým výrobkom, ako aj na ďalších skutočnostiach.
- odhad objemu predaja výrobku za celý životný cyklus – predstavuje kľúčový krok, pretože výrazne ovplyvňuje výnosy z predaja, celkové variabilní náklady, celkové i priemerné fixné náklady a všetky kritéria z nich odvodené.
- očakávaný vývoj ceny – i v tomto prípade je potrebné brať do úvahy celý rad faktorov ovplyvniteľných alebo neovplyvniteľných podnikom.
- odhad celkových nákladov spojených s výrobkom – tieto náklady zahŕňajú predovšetkým náklady na výskum a vývoj, zavádzanie výroby, samotné výrobné náklady, predajné náklady. V tejto fáze kalkulácie životného cyklu tento odhad veľmi úzko nadväzuje na systém plánov a rozpočtov, hlavne na taktické a strategické rozpočty nákladov v oblasti prevádzkových nákladov a na predpokladané normy spotreby v oblasti jednotkových nákladov.
Kalkulácia životného cyklu sa využíva aj k hodnoteniu efektívnosti nákladov vynakladaných v predvýrobných etapách. Náklady na výskum a vývoj majú charakter investičných výdavkov a pre hodnotenie ich efektívnosti je možné využiť všetky metódy hodnotenia investícií, akými sú napríklad čistá súčasná hodnota a index rentability. V priebehu životného cyklu neprebiehajú peňažné príjmy a peňažné výdavky v rovnakom časovom období, a preto je lepšie využívať pri výpočte diskontované veličiny. Zatiaľ čo na začiatku stoja výdavky v podobe nákladov na výskum a vývoj, zavedenie výroby, rozhodujúce peňažné príjmy väčšinou prichádzajú až po zahájení predaje.
LITERATÚRA:
[1] BECA, M. – RUČINSKÝ, R.: E-business ako strategický prístup k podnikaniu v podmienkach globalizácie. In: SUDZINA, F. – BAŠISTOVÁ, A. – MESÁROŠ, P. (eds.): Teoretické aspekty prierezových ekonomík II. 1. vyd. Košice : Royal Unicorn, 2004. ISBN 80-969181-1-7
[2] DUDINSKÁ, E. – RUČINSKÝ, R. – ŠIMEGH, P.: Medzinárodný marketing. Bratislava : Ekonóm, 2004, 224 s., ISBN 80 – 225- 1799- 2
[3] KOTLER, P. – AMSTRONG, G.: Marketing. Praha : Grada publishing, 2004, 155 s., ISBN 80-247-0513-3
[4] RUČINSKÝ, R. – MRÁZKO, S.: Integrácia elektronických trhov a úloha informácií v riadení dodávateľských reťazcov. In: Zborník prác z medzinárodného workshopu „Rozvoj malého a stredného podnikania v krajinách strednej a východnej Európy“. Praha : VŠE, 2004. ISBN 80-2450809-5
[5] RUČINSKÝ, R.: E-commerce a globalizácia a ich vplyv na ekonomiku Slovenskej republiky. In: Acta academica karviniensia 1/2002. Karviná : OPF SU, 2002. ISSN 1212-415X
Autori príspevku:
Ing. Rastislav Ručinský, PhD. (rucinsky@euke.sk)
Ing. Alexandra Chapčáková, PhD. (chapcakova@hotmail.com)
Ekonomická univerzita v Bratislave
Follow
